•• Zelenina a ovocie - zdroj vitamínov a vlákniny ••
Zelenina a ovocie sú vysokokvalitným zdrojom:
Vitamín C – najbohatšími zdrojmi vitamínu C sú ovocie a zelenina. Obsah tohto vitamínu kolíše v závislosti od odrody, stanoviska, použitej agrotechniky, klimatických podmienok, spôsobu zberu, skladovania a spracovania. Aj napriek bohatým zdrojom tohto vitamínu v dostupných potravinách je jeho príjem nižší ako je odporučené.
Najbohatším zdrojom v 100 g čerstvého produktu sú šípky (až 1 250 mg), z ovocia čierne ríbezle (165 mg), citrusové ovocie, jarabiny a jahody (po 45 mg), červené ríbezle (32 mg), lesné plody (12 až 14 mg), jablká a marhule (po 10 mg). Na opačnej strane stoja hrušky, broskyne, čerešne, višne, slivky, ringloty (3 – 5 mg). Zo zeleniny najviac vitamínu C v 100 g čerstvého výrobku obsahuje chren (170 mg), kôpor (100 mg), petržlenová vňať (90 mg), zelená paprika (90 mg), kel hlávkový (48 mg) kapusta červená hlávková (32 mg), paradajky (26 mg), kapusta biela hlávková (18 mg).
Kyselina listová je jedným z ôsmich vitamínov skupiny B. Bola objavená v Indii v tridsiatych rokoch 20.storočia. Jej úloha v organizme je veľmi pestrá – podieľa sa na prenose génovej informácie od bunky k bunke, bez nej nie je možné žiadne delenie ani rozmnožovanie buniek. Pretože zohráva úlohu v metabolizme bielkovín, zúčastňuje sa všetkých rastových a vývojových procesov v organizme, ovplyvňuje tvorbu krvi, podporuje činnosť nervovej sústavy. Organizmus ju získava hlavne zo zeleniny. Zo špenátu, šalátu, chrenu, paradajok, uhoriek a obilovín. Pri jej nedostatku vzniká chudokrvnosť, nervové poruchy, depresie, u novorodencov vady mozgu a miechy.
Provitamín A-karotén – je cenným zdrojom vitamínu A. Najcennejším jeho zdrojom je mrkva, z ktorej sa za surova uvoľňuje ťažšie. Po povarení zlepšuje sa jeho uvoľňovanie až 5–násobne. Prítomnosť dostatočného množstva karoténu v potrave má ochranný vplyv na rozvoj nádorov hrubého čreva a konečníka. Okrem vitamínov ovocie a zelenina poskytujú širšiu paletu nutričných výživových látok. Sú cenné pre obsah minerálnych a stopových látok, ako napr. zinok, selén, draslík a horčík, ale aj pre obsah neoceniteľnej vlákniny.
Na druhej strane nie sú dobrým zdrojom vápnika ani železa, pretože obidva prvky sú z rastlinných zdrojov horšie využiteľné. Na základe rozborov rôznych vedeckých pracovísk bolo určené poradie jednotlivých druhov ovocia podľa obsahu najdôležitejších vitamínov (A, B1, B2 a C), minerálnych látok (Ca, Fe, K, Mg, Na, P, S, Cl) a sacharidov. Do prvej skupiny ovocia s najvyšším obsahom biologicky hodnotných látok patria čierne ríbezle, šípky ruže jabĺčkovej odrody Karpatia, pomaranče, jahody, grapefruity, hrozno, citróny, maliny a banány. V II. skupine ovocia s nižšou biologickou hodnotou je egreš, višne, ananás, hrušky, slivky, broskyne, černice a čučoriedky. V III. skupine sú červené ríbezle, marhule, ringloty, jablká a čerešne.
Ovocie a zelenina sú nezastupiteľným zdrojom vlákniny.